Povolanie snov: KUCHÁR?

,,Si blbý, pôjdeš za kuchára, aspoň sa zadarmo naješ. ´´
To bola obvyklá hláška počas šedej komunistickej éry. Komunisti mali na všetko normy a receptúry.

Guláš s knedľou stál v 2. cenovej skupine rovnako v Michalovciach aj v Chebe. Od kuchára sa vtedy veľa neočakávalo. Musel vedieť čítať receptúry, vážiť suroviny, miešať v hrnci a fritovať. Nikto po ňom nechcel, aby vymyslel degustačné menu. Obvykle bol zatvorený v kuchyni 12 hodín denne, medzi hostí sa buď neodvážil alebo to mal zakázané. Ešte v 90-tych rokoch tento trend pretrvával, relácie o varení uvádzali televízne hviezdy – herci, speváci, ktorí hodinu patlali nejaký nezáživný recept po babičke z Kysúc. Ne prelome tisícročia sa začal trend meniť. Zo zahraničia sa začali vracať kuchári odchovaní západnou gastronómiou a začali si otvárať vlastné podniky. Na jedálnych lístkoch sa začali objavovať nové pokrmy, varilo sa z nových a kvalitnejších surovín a úroveň gastronómie stúpala. Televízie si začali do svojich programov pozývať známych šéfkuchárov a o povolanie začal byť záujem.

Z kuchárčiny sa dnes stáva trendové povolanie. Podľa vyjadrenia riaditeľky vyhlásenej hotelovej školy sa dnes na odbor kuchár s maturitou hlási priemerne 400 žiakov a prijíma sa cca 150. Nie je to tak, že sa na tento odbor dostane každý, kto zaklope na dvere. Robia sa prijímacie skúšky a vyhodnocujú sa známky zo základnej školy.

Roky v učení sú v našich končinách utrpenie, tak ako aj v iných odboroch. Nie jeden deň odchádza učeň z praxe so slzami v očiach po celodennom lúpaní zemiakov alebo čistení dlaždičiek a digestorov. K vareniu sa na praxi behom prvých rokov skoro vôbec nedostane. Na
západe je to trochu inak. Keď sa niekto rozhodne vyučiť sa po
základnej škole za kuchára, musí si nájsť podnik, ktorý vedie
šéfkuchár s certifikátom — Majster. Po krátkom pohovore a teste sám
šéfkuchár rozhodne, či si daného človeka vezme ako učňa. Prax potom
prebieha spravidla následovne: 3 týždne v práci a týždeň v škole. Učeň
pracuje celý deň v kuchyni, je aktívne zapojený do varenia. Samozrejme
dostane i podradnú prácu — od toho tam je, ale po skončení školy musí
byť plnohodnotný kuchár, inak by šéfkuchár – majster stratil renomé.

Každý mladý vyučený kuchár by si po škole mal zbaliť veci a na pár
rokov odísť do sveta na skusy. Nájsť si dobrú reštauráciu a vypracovať
sa kľudne od umývania riadu. V prvom rade dostane úplne iný pohľad na
gastronómiu. Vidí nové receptúry, suroviny, kultúru stravovania.
Vyučiť sa pod hviezdičkovým šéfkuchárom napr. v Nemecku znamená v
gastronómii už určitú prestíž. Takýto človek si už m§že vyberať
zamestnávateľa, požadovať adekvátnu mzdu a keď si chce otvoriť vlastný
podnik, nemá problém s financovaním a väčšinou ani s klientelou.

V západných krajinách je bežné, že šéfkuchár kompletne vedie podnik a
musí mať prehľad o všetkom, čo sa v jeho podniku deje. Aj o
zamestnancoch a ich súkromí.
Vzal si čašník úver, nestíha splácať a hrozí mu exekúcia, prehral
výplatu v automatoch? Šéf to musí vedieť. Môžu sa začať strácať
peniaze. Začal kuchár chodiť so servírkou? Šéf to musí vedieť. Môžu
spolu niečo vymyslieť.
Nejeden šéfkuchár má svojich špehov medzi obsluhou a kuchármi, ktorí
mu pravidelne referujú, čo, kto, ako, s kým a prečo.

Dnešný moderný kuchár už nie je zatvorený v kuchyni, ale hrdo sa
prezentuje pred hosťami, komunikuje s nimi a dbá o svoj výzor, ku
ktorému neodmysliteľne patrí i pracovné oblečenie.
Tomu sa prispôsobujú aj výrobcovia pracovného oblečenia, ktorí
neustále vyvíjajú nové strihy, vzdušnejšie a ľahšie látky a farebné
kombinácie. Jeden z najväčších dodávateľov kuchárskeho oblečenia v
Európe je nemecká firma JOBELINE, ktorú v Slovenskej republike
zastupuje spoločnosť GASTRO PALAZZO, má v programe cez 44 druhov
kuchárskych rondónov v 18-tich rôznych farbách. Od najjednoduchších
pre pomocných kuchárov až po dizajnové rondóny zo špeciálnych
materiálov. Značku JOBELINE si dnes oblieka veľká časť šéfkuchárov v
Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Švajčiarsku a iných krajinách.

Kuchár je krásne, kreatívne, ale i veľmi náročné povolanie. Správny
kuchár musí byť uzrozumený s tým, že bude pracovať pod tlakom 14 hodím
denne, že bude musieť pracovať v čase, kedy sa ostatní chodia baviť,
bude chodiť po práci na drink, keď už všetci dávno spia.
Kto však tomuto povolaniu prepadne, nebude chcieť robiť niť iné, aj
keď bude jeho život prevrátený hore nohami.

Tento článok je publikovaný v kategórii Nezaradené. Veríme, že bol pre Vás užitočný

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *